Život Prešova
online
online
MURÁNSKA DLHÁ LÚKA: Evanjelici používali zvony skôr, ako postavili kostolnú vežu
04.08.2012 Revúca
Muránska Dlhá Lúka 4. augusta (TASR) - Dejiny evanjelického zboru v obci Muránska Dlhá Lúka sa v týchto dňoch snaží spracovať presbyterka zboru Viera Janitorová. Ako povedala pre TASR, chce spracovať historické fakty, počas ktorých sa v dedine menili pomery medzi cirkvami až po súčasnosť, keď v obci s takmer 900 obyvateľmi pôsobí katolícky kňaz, evanjelický zbor a ľudia sa schádzajú aj v baptistickej modlitebni.
Obyvatelia Muránskej Dlhej Lúky žijú dnes v duchu ekumény. Najmä v zmiešaných manželstvách privítali možnosť spoločných obradov, najmä počas spomienky na zosnulých. V minulosti sa však cirkevný život prispôsoboval mocenským pomerom v spoločnosti. "Na fare sa môžeme popýšiť vzácnou kronikou, z ktorej čerpám množstvo informácií. Napriek tomu si moja práca vyžaduje aj štúdium ďalších archívnych materiálov. Samotný evanjelický zbor v dedine vznikol v roku 1636, keď sa osamostatnil. Dovtedy bol muránskou fíliou. Evanjelickú vieru do regiónu doniesol v roku 1548 gróf Július Salm. Toho povolali na Muránsky hrad, aby zbavil región lúpežných rytierov Bašovcov. Práve tento gróf sem povolal prvého evanjelického kaplána Cypriána Frída z Olomouca. Neskôr sa vlády ujal Leopold I. Za jeho éry nastala silná protireformácia a zbor v Dlhej Lúke takmer zanikol," povedala Janitorová.
Dve kostolné veže zdobia dodnes obec Muránska Dlhá Lúka. Kostol evanjelickej cirkvi bol však pôvodne postavený bez tejto dominanty. Evanjelici v obci mali navyše skôr zvony ako kostolnú vežu. "Evanjelický kostol pochádza z takzvanej tolerančnej doby, ktorú zaviedol patentom Jozef II. V roku 1781 umožnil, aby mohli mať chrámy aj nekatolícke cirkvi. Boli tam však isté pravidlá. Aj náš kostol z roku 1787 bol postavený bez veže a vchod nesmel mať z hlavnej ulice. V roku 1800 sa evanjelickí veriaci sťažovali Gemerskej župe, že nemôžu využívať obecný zvon na katolíckom kostole. Vtedy už mohli používať vlastné zvony. Prvý si objednali v Lučenci za 421 rímskych zlatých. V roku 1854 pribudol aj druhý zvon, no samotnú vežu dostavali pri kostole až v roku 1826," dodala presbyterka zboru v Muránskej Dlhej Lúke.
Obyvatelia Muránskej Dlhej Lúky žijú dnes v duchu ekumény. Najmä v zmiešaných manželstvách privítali možnosť spoločných obradov, najmä počas spomienky na zosnulých. V minulosti sa však cirkevný život prispôsoboval mocenským pomerom v spoločnosti. "Na fare sa môžeme popýšiť vzácnou kronikou, z ktorej čerpám množstvo informácií. Napriek tomu si moja práca vyžaduje aj štúdium ďalších archívnych materiálov. Samotný evanjelický zbor v dedine vznikol v roku 1636, keď sa osamostatnil. Dovtedy bol muránskou fíliou. Evanjelickú vieru do regiónu doniesol v roku 1548 gróf Július Salm. Toho povolali na Muránsky hrad, aby zbavil región lúpežných rytierov Bašovcov. Práve tento gróf sem povolal prvého evanjelického kaplána Cypriána Frída z Olomouca. Neskôr sa vlády ujal Leopold I. Za jeho éry nastala silná protireformácia a zbor v Dlhej Lúke takmer zanikol," povedala Janitorová.
Dve kostolné veže zdobia dodnes obec Muránska Dlhá Lúka. Kostol evanjelickej cirkvi bol však pôvodne postavený bez tejto dominanty. Evanjelici v obci mali navyše skôr zvony ako kostolnú vežu. "Evanjelický kostol pochádza z takzvanej tolerančnej doby, ktorú zaviedol patentom Jozef II. V roku 1781 umožnil, aby mohli mať chrámy aj nekatolícke cirkvi. Boli tam však isté pravidlá. Aj náš kostol z roku 1787 bol postavený bez veže a vchod nesmel mať z hlavnej ulice. V roku 1800 sa evanjelickí veriaci sťažovali Gemerskej župe, že nemôžu využívať obecný zvon na katolíckom kostole. Vtedy už mohli používať vlastné zvony. Prvý si objednali v Lučenci za 421 rímskych zlatých. V roku 1854 pribudol aj druhý zvon, no samotnú vežu dostavali pri kostole až v roku 1826," dodala presbyterka zboru v Muránskej Dlhej Lúke.
0
www.ZIVOTPO.sk
